Streda 20. 3. 2024, V. Čalomija, D. Strehová
"Konečne je to za nami!", vydýchli sme si zborovo. Ale prijímačky sú iná káva, s Bystríkom si teda môžeme zaspievať: "Nič sa nekončí, nekončí, práve všetko začína."
Naši žiaci, deviataci, sa tento rok na záverečné skúšky zo slovenského jazyka a matematiky skutočne systematicky pripravovali. Tieto skúšky môžeme považovať za malú maturitu a pre uchádzača/-ku o štúdium na lepšej strednej škole sú dosť podstatné, pretože sa zohľadňujú na prijímacích pohovoroch. Za slovenčinu tomu velila pani učiteľka Szabóová a moja osoba mala na starosti matematiku.
Ako to býva, ľudia sme rôzni, jedni sa pripravovali zodpovednejšie, iní na to "hádzali bobek" a naše schôdzky vo štvrtok poobede v tom lepšom prípade presedeli, v tom horšom prevyrušovali. Do Vianoc to bolo juchachá, ale v novom roku, s pribúdajúcimi týždnikmi úsmevy z tvárí pomaly mizli a časom pribúdalo tých, ktorí sa do toho doma nielen pozreli, ale čosi aj prerátali.
Stihli sme všetko tak, ako som si na začiatku roka naplánoval a prerátali všetky testy od začiatku testovania 9 v roku 2008. Takto získané portfólio obsahovalo niekoľko stoviek príkladov a len riešenia, bez zadaní, zaplnia hrubý zošit formátu A4.
Tvrdým jadrom a veľkými pracantmi od začiatku boli: Natália, Michaela, Žaneta, Tomáš a Johan. Veľmi si cením ich vytrvalosť a snahu napredovať. Vydržali i vtedy, keď som bol v mojich požiadavkách možno až neznesiteľný (čo mi celkom ide).
Neskôr sa k nim pridali aj Ondrej, Barborka s Borisom a v závere, posledný mesiac, keď si doma skúšali testy z posledných troch rokov a ja som im ich následne hodnotil a rátal percentuálnu úspešnosť, to bola už väčšina žiakov.
Hodnotené mali dohromady štyri testy. Jeden asi po dvoch mesiacoch a ako som spomínal, tri z posledných troch rokov. Na začiatku to boli smiešne percentá, ale vlaňajší monitor dala napríklad Žaneta na 87%!
Najčastejšie chybou bolo asi neporozumenie zadaniu. Pochopiteľne, sme pri Ipli. Mojou radou bolo prečítať si zadanie viackrát. Inou chybou bolo zlé hospodárenie s časom a posledné príklady, v časovej tiesni, ledabolo natipované odpovede A, B, C, D. Moja rada - sledovať si čas a nezabávať sa pridlho s nejakým nezrozumiteľným príkladom. Na jeden sú len 3 minúty! Písmo. Niektoré výsledky boli priam nečitateľné, čo som zdôrazňoval tesne pred skúškou pri nácviku písania odpovedí do odpoveďového hárku. Písmo bude čítať stroj, môže dôjsť k nesprávnemu vyhodnoteniu kvôli nedbalosti. A priam nepochopiteľnou opakovanou chybou bolo vynechávanienie odpovedí, kedy skutočne stačilo tipnúť si správnu odpoveď zo štyroch možností - takto nezmyselne sa mohol niekto pripraviť o možnosť získania bodu.
Nič sme nenechali na náhodu. Psychologická príprava bola na prvom mieste. Vždy zaberie posmeľovanie a dodanie pocitu istoty, na čo sú citlivé najmä dievčence. Pár týždňov dozadu si mohli overiť svoju kondíciu v deň skúšok cez on-line kondiciogram (http://kondice.na-webu.cz) a na povzbudenie vitality som im odporúčal vitamínové prípravky. Ako na potvoru v pondelok šiesti ochoreli! Upozorňoval som ich aj na prípravu pomôcok, a predsa si niektorí nedoniesli ani pravítko či kalkulačku! Nácvik písania odpovedí som už spomínal.
Streda bola krásna, slnečná, vo vzduchu jar a v srdci radosť. S Jankou Nociarovou sme skoro ráno vyštartovali na druhý koniec nášho okresu, do Dolnej Strehovej, kde sme išli na dozor k tamojším deviatakom. No mysľou som stále prebýval v našej škole, s obavami som myslel na tých, do ktorých som vkladal toľké nádeje.
Už len krátko. Nezabudnuteľný bol spoločný spev s Jankou v aute (skoro som odpadol - ona pozná Bystríkove piesne!!!), milé privítanie pani riaditeľkou v strehovskej škole, prvýkrát v živote obed priamo z rúk pani zástupkyne(!), za čo som sa jej odvďačil aspoň odnesením taniera, roztrasené dievča, ktorej sa klepali ruky aj nohy (trochu sa uvoľnila a upokojila, keď som sa jej spýtal: "Je ti zima, dievčatko?"), či skrývané hanblivé pohľady inej dievčiny, ktoré vysvetlilo až pustené očko na punčoche, čo som si všimol, až keď odchádzala z miestnosti a celé doobedie orámované prekrásnym prostredím okolia školy a blízkeho Madáchovho kaštieľa.
No až po hrob si budem pamätať spokojné tváre dievčat na druhý deň v škole a ich veľké poďakovanie básňou na celú stranu, pri ktorej som dojatím až reč stratil...
Pierog
