Klikni sem: https://schools-go-digital.jrc.ec.europa.eu/self-assessment?s=RouDRu3&lang=sk

Strávený netradične a pútavo

Deň detí sme oslávili streľbou na painballovom ihrisku v Opatovskej Novej Vsi. Na tento zaujímavý nápad prišla moja kolegynka Katka Baltová, a tak sme zobrali záujemcov zo siedmej, ôsmej a deviatej triedy. Najviac bolo samozrejme chlapcov, ale našli sa aj amazonky z radov ôsmačok.

Nasadli sme teda na autobus a šlo sa. Počasie ako na pohľadnici, teplota znesiteľná. Po vystrojení si žiaci losovali družstvá červených a žltých, vysvetlilo sa im, ako sa bude hrať a po nafasovaní už pripravených a nabitých zbraní (prvých 150 nábojov) sa išlo na bojisko. Tu sa najprv oboznámili s obsluhou zbraní, bezpečnostnými pokynmi a každý si mohol vystreliť pár cvičných rán. Zmenilo sa to na nekontrolovateľnú paľbu a poriadny rachot. Všetci boli takí nedočkaví, že si skoro vystrieľali všetku muníciu...

Prvé kolo bolo cvičné a pomerne rýchlo skončilo. Žltí mali veľkú prevahu a červených kosili ako žito. Druhé sa už hralo s rozvahou, ale červení opäť ťahali za kratší koniec. Na prekvapenie najlepšie sa držali dievčatá z radov žltých - vypadávali ako posledné...

Po prestávke, v ktorej si hráči znovu ponabíjali svoje zbrane, nastal obrat. Červení sa zomkli a žltí vypadávali jeden za druhým ako na páse. V poslednom kole to už bolo skutočne taktické cvičenie a hralo sa už s rozvahou. Munície bolo pomenej a hoci tým, ktorým v treťom kole došla, majiteľ ihriska doprial náboje naviac, prvotná bezhlavosť ustúpila rozumu. Toto kolo nebolo jednoznačné a bolo najnapínavejšie.

Hoci sa vyskytli mierne prešľapy ako strieľanie po tých, čo už vypadli a vzdali sa, či sem-tam zabudnutá odkrytá hlaveň v bezpečnej zóne, všetci sme si pochvaľovali zaujímavý zážitok. Budeme sem musieť chodiť pravidelne, aby získané návyky nevyprchali...

Poznámka 1 Dostali sme veľkú pochvalu od pána Ďuríka, ktorý sa nám venoval celé doobedie. Vraj už dávno tam nemal takú disciplinovanú skupinu...

Poznámka 2 Pár dní predtým ôsmaci chceli, aby sme hrali aj my, učitelia. Nakoniec hrala len najmladšia z nás, Karin. Ja som sa chvíľu síce pohrával s touto myšlienkou, ale predsa len, strieľať po svojich žiakoch?!!! I keď má človek niekedy chuť aj na také dačo, škola je humánnou inštitúciou a ak by som spôsobil Natálii takú modrinu, akú mala na lakti po druhom kole, asi by som zomrel na výčitky svedomia...

Pierog