Trošku sme sa aj učili, ale všetci sme ho už netrpezlivo očakávali. A doniesol nielen darčeky, ale pre menších žiakov i za náruč športových súťaží, z ktorých všetci netrpezlivo očakávali udalosť roka - futbalový turnaj medzi triedami, o ktorom sa po chodbách rozprávalo už aj mesiac predtým. To, že hlavnou výhrou bude pozlátený pohár, bolo také malé mikulášsko-učiteľské prekvapko...
Poďme ale pekne po poriadku. Vyučovanie vskutku za veľa nestálo - žiaci i žiačky písali MIŠ namiesto MYŠ a VÝŤAZ namiesto VÍŤAZ, vyrušovali, niektorí sa triasli, ale nie od zimy, veď dovtedy žiadna ani nebola. Strihali ušami, či ho už nezačujú. A veru, zvončeky i dupot čertovských kopýt nenechali nikoho na pochybách, že sa už blíži. Nielen Mikuláš s anjelmi, ale aj tie čierne hnusné potvory s chvostami a rohami. A keď bolo treba zarecitovať či zaspievať, veru, veru, nie jedno dietko si v tej ťažkej chvíli spomenulo i na básničku, čo sa učilo ako trojročné.
Ale nakoniec sme to všetci v zdraví prežili, Mikulášovi pekne poďakovali za darčeky a hurá do telocvične!
V nej mali všetci vyučujúci pre deti nachystané športové disciplíny, v ktorých bolo treba ukázať šikovnosť, rýchlosť, silu i vytrvalosť - niečo ako rozcvička pred vyvrcholením celého dňa - futbalovým turnajom.
To, že to bude zápolenie plné prekvapení, predznamenávali už niektoré súťaže. Napríklad, prváci dvakrát vyhrali nad druhákmi v preťahovaní lanom a tretiaci, hoci len raz, ale predsa v tejto disciplíne porazili štvrtákov.
A nakoniec došlo i na vytúžený turnaj vo futbale. Nebolo nádeje na opravu, hralo sa vyraďovacím spôsobom - kto vyhrá, bude vo finále hrať o vzácny pohár a kto prehrá, bude si lízať labu.
Prvý polčas hrali vždy dievčatá, aby to chlapci v tom druhom mohli ešte ponaprávať. Striedať sa mohlo ľubovoľne, dievčatám sa dovoľovalo sem-tam zahrať aj rukou, ale dať ňou gól, to už nie.
A už sú na ihrisku prvé dve družstvá - prváci s druhákmi, presnejšie prváčky s druháčkami. A hoci sa druháčky valia na prvácku bránu ako príval zas a zas, Noemi v bráne chytá, akoby mala šesť rúk, a nie dve - po prvom polčase druháčky dali len jeden gól a vyzeralo to pre druhákov kadejako. Všetko sa však otočilo v druhom polčase a hoci druháci bojovali bez viacerých chlapcov, čo do školy neprišli, napokon sa tešili z postupu do finále, keď nad prvákmi vyhrali 6:0!
Druhý zápas patril tretiakom a štvrtákom a čuduj sa svete, napriek logickému predpokladu, že vyhrajú starší, prehrali! Už dievčatá nestačili na tretiačky, ktoré behali ako o dušu spasenú a ukázali, že aj góly vedia dávať, takže pre chlapcov získali náskok do druhého polčasu. V ňom zahviezdil Miško - postavou pomenší, ale o to rýchlejší, šibkejší a s loptou nezadržateľný. Tretiaci zvíťazili neskutočným výsledkom 6:1!!!
Vo finále sa teda stretli dva skoro vyrovnané tímy - druháci s tretiakmi. Dievčatá šikovné tam i tam a u chlapcov podobne - tretiaci mali Miša, druháci zase Adriána. A hoci sa druháci držali zubami-nechtami, hrali oslabení o chorých hráčov a to vari aj rozhodlo. Prehrali, ale so cťou, 3:1. Zlatý pohár si odniesli TRETIACI!
Konečné poradie: 1. miesto III.A, 2. miesto II.A, 3. miesto IV.A a 4. miesto I.A (štvrtáci mali lepšie skóre).
Poznámka 1 Pekné bolo pozerať sa na chlapcov tretiakov po skončení prvého polčasu, keď ich dievčatá vyhrali nad štvrtáčkami - dobre že ich na rukách nenosili! Vyobjímané boli vari na celý rok dopredu...
Poznámka 2 S deťmi pracujem vyše tridsať rokov, ale toto bola jedna z najlepších akcií, akých som sa kedy účastnil. Toľko nadšenia, túžby vyhrávať a spraviť pre to aj nemožné, sa len tak nevidí. Samozrejme, keď sú prítomné také silné emócie, nie vždy ich, najmä mladí ľudia, dokážu držať na uzde. Takže ešte v ten deň sa pobili druhák s tretiakom, či štvrtáci mali príkre komentáre voči tretiakom. Ale šport je práve na to, aby učil mládež okrem iného aj ovládaniu sa a my starší im v tom máme trpezlivo pomáhať.
Foto zo súťaží Marietka Bartošová
Pierog
