18. 4. 2024, futbalový štadión vo Veľkom Krtíši

Po dvoch neúspešných okresných turnajoch vo vybíjanej a florbale, kedy sme skončili zahanbujúco poslední, som sa tentoraz vybral do Krtíša s mojimi jedenástimi modrými diablami na turnaj vo futbale. Nemal som veľké očakávania, ale v kútiku duše veril, že ak Pán Boh dá, aj motyka vystrelí...

Už pri nástupe pozerám - všetko šiestacke výšavy a uprostred, o hlavu, dve nižší, moji piataci, len s dvomi šiestakmi, Jankom a Damiánom. Síce dali na moje rady a po večeroch behom naberali kondičku, ale či to bude stačiť?

Deväť tímov, dve skupiny. V tej našej ešte krtíšska Dvojka, Nenince a Hrušov. Každý zápas bez prestávky 15 minút.

Ten prvý sme hrali s Nenincami a sprvu sa nám aj darilo - dali sme dva góly, ale Neninčania sa v polke zápasu rozbehali a do konca zápasu stihli vyrovnať. No, aspoň bod, hovorím si a povzbudzujem chlapcov, aby nevešali hlavy.

V druhom zápase sme ťahali s Dvojkou za kratší koniec a tá nás vyškolila trochu aj mojou vinou 3:0. Skúšal som totiž okrem overenej aj iné zostavy, aby si zahralo čo najviac chlapcov. Nálada pohasla a dalo mi veľa práce vysvetliť im, že nič nie je stratené a o postupe do štvrťfinále rozhodne posledný zápas v skupine, s Hrušovom. Ten prehral hneď prvý zápas s Dvojkou 6:1, s Nenincami 6:0 a nám neostávalo iné, len vyhrať nad ním čo najvyšším rozdielom.

Hneď na začiatku sme dostali gól a už som aj ja prestávall veriť. Vtedy sa nám ale začalo dariť. Do útoku som postavil Kerema s Filipom, na chvíľu aj Janka, stred držal neúnavný bojovník Peťo a v obrane sa striedali Leo s Erikom, Damián, či Zolo a Jakub. Zola v bráne vystriedal Nikolas a ten vychytal ešte aj muchy, čo leteli na našu bránu. Vyplatilo sa. Kerem bol neudržateľný a v tandeme s Filipom nastrieľali osem gólov.

Utekali sme sa pozrieť na výsledkovú listinu. Rozhodcovia pre istotu trikrát prerátali tabuľku. Pri rovnakom počte bodov s Nenincami sme dali o jeden gól viac a postúpili do boja o finále!

Chvíľu sme museli čakať na výsledky A skupiny, lebo tam bolo o jedno mužstvo viac, ale nakoniec bolo jasné, že sa stretneme s víťazom, zatiaľ neporazenou Jednotkou. "Nič to, chlapci, keby ste celý zapas čo len pred bránou sedeli a ani prstom nepohli, horší ako štvrtí nebudeme", vysvetľujem im, "ale ak by sme vyhrali, môžeme byť vo finále a možno aj prví!"

Vrhli sa do zápasu ako skutoční diabli. Nič som už neskúšal, stavil všetko na jednu kartu, na osvedčenú a zohranú päticu - Kerem s Filipom útok, Peťo stred, Zolo obrana a Nikolas brána. A hneď sme aj dali gól! Lenže Filip ešte predtým skopol pred vlastnou bránou protihráča a kriesil ho tam k životu. Priznal faul a toto športové geto ocenil aj rozhodca, ale gól neuznal.

Nestačil som sa diviť - mali sme jednu šancu za druhou. Vtedy sa ukázalo, že naša telesná nevýhoda je vlastne našou výhodou - malí, ale šibkí a rýchli preštrikovali obranou a ocitali sa nikým nebránení pred brankárom. Štyrikrát som omdlieval z premárnených striel - jedna letela nad bránu, iná vedľa a dve priamo do brankárových rúk. Nedáš, dostaneš a zápas sme nakoniec prehrali 3:0. Finále nám ušlo o vlások!!! 

Trochu nás to mrzelo, ale všetko mal rozhodnúť boj o tretie miesto s Čebovcami, ktoré porazila Dvojka. Od toľkého rozčúlenia som aj fotiť zabudol, takže z posledných dvoch zápasov nemám ani obrázok, či videjko. Škoda...

Sprvu sa nám darilo a vyhrávali sme 4:0, dali nám síce gól, ale my sme dali ďalší. A vtedy to začalo - 5:2, 5:3 a hneď vzápätí 5:4! Nepomohol ani hviezdny zákrok Nikolasa, keď chytil nožničky hádam z piatich metrov. Skomplikoval to aj Peťo akousi nadávkou a musel si ísť oddýchnuť. Už som sa videl na ARE...

Pred nami posledná tretina zápasu. Do stredu som dal Marcela. Rozohralo sa, Marcel prihral Keremovi na ľavú čiaru. Revem ako zbláznený: "Kerem, poď, poď, poď!!!" a ten umne potiahol popri čiare, obohral obrancu a prestrelil brankára - 6:4! Vzápätí sa malý Zolo kdesi v polke ihriska dostal k lopte, ešte som ho chcel okríknuť, aby sa stiahol do obrany, no našťastie som nestihol. Ako modrý blesk prekľučkoval stredom ihriska, všetkých poobchádzal a bolo 7:4. O chvíľu to isté zopakoval Marcel a poistil to Kerem na neuveriteľných 9:4! Spolu dal 15 gólov a bol by zaiste nekorunovaným kráľom strelcov. 

Sme tretí!!! Tá radosť, ten rev! Ešte dlho ho bolo počuť z útrob štadióna, až všetci len hlavami krútili. Toľkú radosť už asi dávno nevideli.

Finále hrala Dvojka s Jednotkou a moja bývalá škola zvíťazila v závere zápasu o gól. Bol aj plač a veľké sklamanie - chlapcom z Jednotky dlho trvalo, kým prišli na slávnostné vyhodnotenie.

Vyhrali sme bronzový pohár, diplom a krásnu loptu Made in Pakistan. Dohodli sme sa, že s ňou budeme hrať iba my. Na druhý deň sme ju síce vyskúšali, ale ostala v ochrannej sieti pod plafónom telocvične, tak neviem, neviem...

Jediným fľakom na našom úspechu bolo, že niektorí už nestihli fajnový obed v škole (sviečkovú s knedlíkmi) a museli utekať na autobus. Ale čo už je to v porovnaní s tým, čo sme dokázali?!

Pierog

12. apríl 2024, Dudince, kúpeľný dom Hviezda

V piatok 12. apríla sme si pripomenuli Deň učiteľov príjemným pobytom v kúpeľnom dome Hviezda v Dudinciach.

Po vari troch hodinách pľačkania sa vo vode, vírivke, pobyte v saune či na masáži sme si príjemne unavení zasadli k prestretému stolu. Po príhovore pani riaditeľky povečerali a do neskorého večera hrali bowling. Niektorí síce prišli až na večeru, ale aj tak sme sa zišli v hojnom počte, čo ocenila aj pani riaditeľka.

Zrelaxovali sme sa, zabavili a o rok si dáme repete...

Pierog

ZŠI Veľká Čalomija, štvrtok, 4. apríla 2024

Tento rok sme pre našich budúcich prvákov a ich rodičov pripravili deň otvorených dverí s krátkym úvodným programom, pohostením a návštevou žiakov v triedach na vyučovaní.

Na začiatku privítala deti a ich rodičov pani riaditeľka školy. Po jej krátkom príhovore nasledoval program žiakov našej školy. Barborka predniesla báseň z vlastnej tvorby, Martinka zaspievala, Tadeáš s Alexom, ako žiaci oddelenia ZUŠ Modrý Kameň, pôsobiacej aj v našej škole, zahrali na saxofónoch. Najmä Alex svojím výkonom všetkých oslnil. Potom prišli naši prváci s piesňou o písmenkách. Na pozadí stále bežala táto prezentácia o činnosti našej školy (77,2 MB).

Po pohostení sa deti rozdelili po triedach. Navštívili prvákov a tretiakov, kde boli pre nich pripravené jednoduché úlohy. Celý pobyt im spríjemňovali dve známe postavičky - Mickey Mouse s kamarátkou Minnie. Nakoniec sa s nimi mohli aj odfotiť a domov na pamiatku si odniesť aj hotovú fotografiu.

Celé podujatie sa nieslo v neformálnom priateľskom ovzduší a veríme, že sa v septembri spolu stretneme v našej škole.

Pierog

Biela sobota, 30. 3. 2024

Už vlani, keď sme robili s mojimi deviatakmi poriadok v sade pri internáte, som si povedal, že to o rok dorobím a dám na poriadok aj staršie jablone, ktoré si tam síce rástli, ale len-tak, nadivoko. Taký malý dvojárový jabloňový lesík v relatívne dobrej kondícii. Vlani sme mu so žiakmi dopriali slnka vyrúbaním agátových mládnikov zo západnej strany a teraz prišli na rad stromy samé.

A bolo načase. Z východnej strany sme vlani s deťmi posadili niekoľko ovocných stromčekov, ktoré škola dostala skrze nejaký projekt a táto jabloňová džungľa im tienila. To bol jeden dôvod, druhým bola moja vlastnosť nenechávať veci nedokončené (čo ma vždy neskutočne mrzí) a tretím dôvodom otázka bezpečnosti - nízko sklonené vetvičky môžu ublížiť a liezť po napoly strúchnivených konároch môže spôsobiť i ťažký pád.

Nahovoriť môjho najlepšieho priateľa Ľuba, nebolo treba. Dokonca sám mi pripomínal, aby som na to myslel. A tak sme už na konci februára, pred mesiacom, zobrali do parády jablone popri plote v areáli školy. Tie boli v oveľa horšom stave, ako spomínaný sad pri internáte - prestarnuté a napospol choré, zdroj nákazy pre celé okolie. Tu bol nutný radikálny rez a tri stromy nešlo vôbec zachrániť. Celé to výstižne zhodnotil môj kamarát: "Týmto im dávame posledné pomazanie." Možno si ešte požijú pár rôčkov, ale rozhodne bude nutná nová výsadba (už nad ňou rozmýšľame).

Vtedy sme Mesiac v znamení Strelca, čo je zjari najvhodnejší termín na prerezávanie stromov, tesne nestihli, za čo ma Barborka neľútostne skritizovala, ale teraz to sadlo ako čiapka na hlavu. Biela sobota, Strelec, no Ľubo mohol prísť až o jedenástej. Stačilo - do večera sme stromy upravili tak, že sa bude dať popod ne aj chodiť a aj nejaké jabĺčka by mali byť. Na druhý deň som rany pozatieral a o konáre sa už postará pán starosta, len čo sa jeho chlapi vystrábia z chorôb.

Dnes, o týždeň, ked som si stromky bol pofotiť, už skoro všetky kvitnú a aj školské včielky majú čo papať...

Pierog 

Veľký Krtíš, starší žiaci 21. marca, mladší 26. marca 2024

Deň po deviatackom Monitore si išli starší žiaci zrelaxovať svoje EGO do Krtíša na okresný turnaj vo florbale. Aj sa im to skvele podarilo. Neboli tam síce len deviataci, no i tak domov doniesli strieborný pohár za druhé miesto. Nakladačku dostali len vo finále od gymnazistov...

O necelý týždnik sa vydali do Krtíša mladší žiaci. Posledné týždne sme o inom už pomaly ani nerozprávali a trénovali a trénovali. Po prvom zápase, keď sa dozvedeli, že si vyberiem žiakov podľa výkonov, tiekla i krv (hokejka v tvári) a Peťo skoro prišiel o palec.

Nadšenie a túžba odčiniť debakel z turnaja vo vybíjanej boli nesmierne. Očakávania dostali krídla a mne dalo veľa roboty mierniť ich, lebo o čo väčšie sú očakávania, o to väčšie býva sklamanie z ich nenaplnenia. Ale nakoniec aj ja som napäto očakával chvíľu, kedy na ihrisko vypustím mojich malých modrých diablov.

Deň D nakoniec prišiel. Síce som si vypočul poľutovanie aj od dvoch kolegýň, že s kým to tam idem a či to so žiakmi v autobuse vydržím, lebo "sa nevedia správať..." (nemohli sme ísť školským autobusom), v duchu som sa smial. My sme predsa mali chlapskú dohodu a tá sa MUSÍ dodržať! A tak aj bolo. Správanie viac než vzorné počas celého dňa, o správaní sa medzi ľuďmi v autobuse ani nevraviac, len Filipovi raz uleteli nervy na konci druhého prehraného zápasu, keď sa hneval, že mu ostatní neprihrávali a akýmsi čudným pričinením na nás zostal biľag, že sme naliali ktorémusi chlapcovi z krtíšskej Dvojky v spoločnej šatni do topánok džús (nechal si ho na svoju škodu rovno pri topánkach).

Ale ako som nad tým rozmýšľal, omáľal to do večera v hlave, neverím, že to boli moji žiaci - šatňa bola priechodná a každý, kto vošiel do telocvične, ňou musel aj prejsť a ak by to aj spravili, nesedeli by tam ako pečiarky pod stromom a neriskovali odhalenie. A keď vezmem do úvahy veľkú rivalitu medzi Jednotkou a Dvojkou (kde som učil a dobre to poznám), tak tuším, kde by som možno mal toho vinníka hľadať. Bolo to až na konci turnaja a chlapci videli, že so žiakmi z Dvojky sa aj bavím ako s bývalými žiakmi (v priateľskej atmosfére) i s ich učiteľom, mojím bývalým kolegom... Skutočne neverím.

Áno, zo štyroch zápasov sme síce tri prehrali, ale jeden sme už dokázali remizovať (s krtíšskou Trojkou) a posledný zápas s Dvojkou skoro tiež. Ďalším pozitívom boli nevysoké prehry - najvyššia o tri góly, čo nie je až tak veľa a najväčšiu radosť som mal z disciplinovaného plnenia mojich taktických pokynov (zmätkovali len Zolo a Dušan).

Chlapci sa zlepšovali od zápasu k zápasu a plne sa to prejavilo v poslednom zápase s Dvojkou. Síce sme už prehrávali 3:0, ale potom som vymenil pätorku a Jakuba poslal do útoku, kde zahviezdil a chlapci dali dva rýchle góly. Ukolísaný a zmierený s ďalšou prehrou, zrazu som ožil (ááá, tak to ešte nie je stratené!) a bývalý kolega Erik z Dvojky naopak znervóznel - zrazu začal kričať na svojich ako o život. Do konca zápasu zo tri minúty, stupňovali sme tlak, ale jeden protihráč prešiel našou obranou ako nôž maslom a bolo vymaľované...

Príjemným spestrením bol dievčenský miniturnaj mladších žiačok medzi troma krtíšskymi školami a počas troch prestávok medzi turnajom chlapcov. Keď hrali chalani, povzbudzovali ich a tie domáce, z Jednotky, až tak, že keď som pri nich stál a ktorási vydala náhle zvuk podobný siréne, musel som ju upozorniť, že ak to spraví ešte raz, mňa odvezú rovno do márnice. Do konca turnaja sa na mňa už len milo usmievala...

Najviac ma mrzelo, že sme nemali brankára ako iné tímy. Ivan neprišiel a Rišo, akokoľvek sa snažil, už len svojimi telesnými rozmermi mu nemohol konkurovať. Škoda. V našom školskom autobuse cestou domov sme sa rozhodli, že si niekoho z triedy vykŕmime tak, aby sa ani do brány nevpratal a my nedostali ani gól. Najväčšími kandidátmi na bezplatnú potravinovú pomoc v tomto ohľade sú Leo s Viktorom, ale možno vykŕmime oboch, aby sme mali aj náhradníka.

Inak najväčšou pochvalou je, že sa naši žiaci nezľakli väčšinou chlapcov o ročník a hlavu vyšších, keďže mali viac šiestakov ako piatakov a my naopak, šiestaka Janka len jediného...

Pierog

Streda 20. 3. 2024, V. Čalomija, D. Strehová

"Konečne je to za nami!", vydýchli sme si zborovo. Ale prijímačky sú iná káva, s Bystríkom si teda môžeme zaspievať: "Nič sa nekončí, nekončí, práve všetko začína."

Naši žiaci, deviataci, sa tento rok na záverečné skúšky zo slovenského jazyka a matematiky skutočne systematicky pripravovali. Tieto skúšky môžeme považovať za malú maturitu a pre uchádzača/-ku o štúdium na lepšej strednej škole sú dosť podstatné, pretože sa zohľadňujú na prijímacích pohovoroch. Za slovenčinu tomu velila pani učiteľka Szabóová a moja osoba mala na starosti matematiku.

Ako to býva, ľudia sme rôzni, jedni sa pripravovali zodpovednejšie, iní na to "hádzali bobek" a naše schôdzky vo štvrtok poobede v tom lepšom prípade presedeli, v tom horšom prevyrušovali. Do Vianoc to bolo juchachá, ale v novom roku, s pribúdajúcimi týždnikmi úsmevy z tvárí pomaly mizli a časom pribúdalo tých, ktorí sa do toho doma nielen pozreli, ale čosi aj prerátali.

Stihli sme všetko tak, ako som si na začiatku roka naplánoval a prerátali všetky testy od začiatku testovania 9 v roku 2008. Takto získané portfólio obsahovalo niekoľko stoviek príkladov a len riešenia, bez zadaní, zaplnia hrubý zošit formátu A4.

Tvrdým jadrom a veľkými pracantmi od začiatku boli: Natália, Michaela, Žaneta, Tomáš a Johan. Veľmi si cením ich vytrvalosť a snahu napredovať. Vydržali i vtedy, keď som bol v mojich požiadavkách možno až neznesiteľný (čo mi celkom ide).

Neskôr sa k nim pridali aj Ondrej, Barborka s Borisom a v závere, posledný mesiac, keď si doma skúšali testy z posledných troch rokov a ja som im ich následne hodnotil a rátal percentuálnu úspešnosť, to bola už väčšina žiakov.

Hodnotené mali dohromady štyri testy. Jeden asi po dvoch mesiacoch a ako som spomínal, tri z posledných troch rokov. Na začiatku to boli smiešne percentá, ale vlaňajší monitor dala napríklad Žaneta na 87%! 

Najčastejšie chybou bolo asi neporozumenie zadaniu. Pochopiteľne, sme pri Ipli. Mojou radou bolo prečítať si zadanie viackrát. Inou chybou bolo zlé hospodárenie s časom a posledné príklady, v časovej tiesni, ledabolo natipované odpovede A, B, C, D. Moja rada - sledovať si čas a nezabávať sa pridlho s nejakým nezrozumiteľným príkladom. Na jeden sú len 3 minúty! Písmo. Niektoré výsledky boli priam nečitateľné, čo som zdôrazňoval tesne pred skúškou pri nácviku písania odpovedí do odpoveďového hárku. Písmo bude čítať stroj, môže dôjsť k nesprávnemu vyhodnoteniu kvôli nedbalosti. A priam nepochopiteľnou opakovanou chybou bolo vynechávanienie odpovedí, kedy skutočne stačilo tipnúť si správnu odpoveď zo štyroch možností - takto nezmyselne sa mohol niekto pripraviť o možnosť získania bodu.

Nič sme nenechali na náhodu. Psychologická príprava bola na prvom mieste. Vždy zaberie posmeľovanie a dodanie pocitu istoty, na čo sú citlivé najmä dievčence. Pár týždňov dozadu si mohli overiť svoju kondíciu v deň skúšok cez on-line kondiciogram (http://kondice.na-webu.cz) a na povzbudenie vitality som im odporúčal vitamínové prípravky. Ako na potvoru v pondelok šiesti ochoreli! Upozorňoval som ich aj na prípravu pomôcok, a predsa si niektorí nedoniesli ani pravítko či kalkulačku! Nácvik písania odpovedí som už spomínal.

Streda bola krásna, slnečná, vo vzduchu jar a v srdci radosť. S Jankou Nociarovou sme skoro ráno vyštartovali na druhý koniec nášho okresu, do Dolnej Strehovej, kde sme išli na dozor k tamojším deviatakom. No mysľou som stále prebýval v našej škole, s obavami som myslel na tých, do ktorých som vkladal toľké nádeje.

Už len krátko. Nezabudnuteľný bol spoločný spev s Jankou v aute (skoro som odpadol - ona pozná Bystríkove piesne!!!), milé privítanie pani riaditeľkou v strehovskej škole, prvýkrát v živote obed priamo z rúk pani zástupkyne(!), za čo som sa jej odvďačil aspoň odnesením taniera, roztrasené dievča, ktorej sa klepali ruky aj nohy (trochu sa uvoľnila a upokojila, keď som sa jej spýtal: "Je ti zima, dievčatko?"), či skrývané hanblivé pohľady inej dievčiny, ktoré vysvetlilo až pustené očko na punčoche, čo som si všimol, až keď odchádzala z miestnosti a celé doobedie orámované prekrásnym prostredím okolia školy a blízkeho Madáchovho kaštieľa.

No až po hrob si budem pamätať spokojné tváre dievčat na druhý deň v škole a ich veľké poďakovanie básňou na celú stranu, pri ktorej som dojatím až reč stratil...

Pierog

27. 2. - 18. 3. 2024

Jednou z možností ako využiť prestávku, je zahrať si stolný tenis. Jeden stôl máme na dolnej a druhý na hornej chodbe - pre žiakov z I. a II. stupňa. Ten pre starších žiakov je skoro v permanentnej prevádzke, pred nejakou súťažou ani nevraviac.

Vo februári čosi priam viselo vo vzduchu, cez prestávky sme nestačili rozdávať raketky a pri stole bola neraz priam tlačenica. Nakúpili sa nové pálky s loptičkami, aj na akejsi okresnej súťaži boli podaktorí a nakoniec to prišlo - pani učiteľka Petrovičová vyhlásila školskú súťaž, do ktorej sa mohol prihlásiť každý záujemca. Škoda len, že to nakoniec boli len samí chlapci a aj Barborka dala hneď v úvode turnaja prednosť šachovému umeniu v spoločnosti pána farára. Slabšie pohlavie nakoniec zachraňovala svojou účasťou len pani učiteľka a nakoniec získala pekné 6. miesto.

Pán učiteľ Pierog mal síce vysoké ambície, ale netrénovaný a aj vplyvom vysokého veku nestačil na našu omladinu a ostal v hanbe predposledný. Česť mu zachraňoval len Peter Gregor, ktorý na poslednom mieste možno plače dodnes (Pierog sa ho snažil potešiť čokoládou).

Víťazom medzi staršími žiakmi sa nakoniec stal veľmi nenápadný, ale o to šikovnejší Tomáš Nagy. Celý turnaj absolvoval bez prehry a s prehľadom, o 11 bodov, zvíťazil pred Johanom Nemčokom a tretím Petrom Cserym. Ondrej Bartoš síce siahal po stupni víťazov, ale vyšmykol sa mu z rúk.

Mladších žiakov súťažilo oveľa menej, okrem piatakov to bol len Janko Kováč zo 6. triedy. Zvíťazil a palmu víťazstva domov mamičke doniesol Viktor Rimóci, druhý skončil Leo Tóth, tretí Filip Dudáš a zemiaky domov v taške niesol Kerem Banda.

vysledky.pdf

O turnaj bol veľký záujem, len trval skoro mesiac, nadšenie časom trochu  ochabovalo, ale bola to výborná akcia na preverenie pohybových reflexov a morálno-vôľových vlastností každého súťažiaceho.

Petrovičová, Pierog

Po kliknutí na odkaz sa zobrazí žiacky dotazník:

https://schools-go-digital.jrc.ec.europa.eu/self-assessment?s=8PJ4g3g&lang=sk

Vybíjaná, Gymnázium A. H. Škultétyho Veľký Krtíš,  pondelok 12. 2. 2024

Turnaj bol určený pre žiakov 4. a 5. ročníka ZŠ. Zúčastnilo sa ho len 5 družstiev: 1. a 3. ZŠ z V. Krtíša, Bušince, Nenince a my. Hralo sa na dva polčasy po 7 minút a systémom každý s každým.

Zo začiatku sme si aj dosť verili, veď na hodinách občas vybíjanú hrávame, ale keď sme začali hrať a hneď s Krtíšanmi, rozdiel bol značný - hrali sme so strojovo organizovanými a vycvičenými súpermi. Dokonca na ktorejsi z tých škôl (vraveli to samotní žiaci), vraj na telesnej hrajú len vybíjanú a floorbal...

V prvom zápase, proti krtíšskej trojke sme sa chvíľu síce držali nad vodou, ale druhý polčas sme jednoducho odpadli.

Druhý zápas bol absolútne bez šance, nečudo, hrali sme s krtíšskou jednotkou a budúcimi víťazmi turnaja.

Vtedy začali problémy - obviňovanie toho alebo onoho za to či ono, našli sa i takí, ktorí už nechceli hrať a jedna žiačka prelievala v šatni slzy, že prišla o kamarátku, keďže tá sa jej už dostatočne nevenovala...

Dalo veľa práce dať mačaft znova do bojaschopného stavu, ale výkonovo nám to nepridalo. Darmo som žiakom vysvetľoval, že stačí vyhrať aspoň jeden zápas, ponurá nálada ich sprevádzala až do posledného zápasu s Nenincami. Nad tými stačilo vyhrať rozdielom dvoch bodov a boli by sme štvrtí a hoci to vyzeralo dlhú dobu nádejne a aj prvý polčas sme vyhrali, niekoľko nepozorností a chýb nás stálo vytúžené, no nedosiahnuteľné víťazstvo.

Počul som aj hlášku, že sme tam išli zbytočne a žiaci mali byť radšej v škole. Veľký omyl!!! Prehry v športe či živote nás posúvajú vpred, nie vydláždená cestička kýmsi iným! Skúsenosti, hoci negatívne, ale o to poučnejšie a učiace skromnosti, sa získavajú iba činnosťou. Nabudúce sa lepšie pripravíme a skúsime to znova.

Mňa tešila prítomnosť mnohých žiakov z mojej bývalej školy na Krtíši, ktorí sa ku mne aj hrdo hlásili. Najmä tri moje žiačky, dnes už prváčky na gymnáziu, Rebeka, Vanesa a Ema, sa počas troch prestávok a jednej voľnej hodiny odo mňa ani nepohli, len ja som sem-tam odbehol čosi zariadiť. Pospomínali sme na časy minulé, pekné, hoci covidové a počas jednej z prestávok ma dokonca našli aj na maturitnom table, ktoré moji terajší žiaci už viackrát márne hľadali... Veru ťažko sme sa lúčili...

Pierog

Štvrtok, 8. februára 2024

Vydarený. Tak sa dá hodnotiť tohtoročný maškarný ples na našej škole.

Niekto sa s maskou "vytrápil" do úmoru, niekto menej a iní, postarší, sa prišli len popozerať. Nevadí, nie všetci sme rovnakí. Kto chcel, vyzabával sa do vôle a snáď i z tomboly sa mu čosi ušlo...

Ale načo o tom hovoriť, fotogaléria povie viac ako tisíce slov...

Pierog

Za pomoc pri fotografovaní ďakujem mojej vernej pomocníčke Barborke

Kde? Mýto pod Ďumbierom. Kedy? 21. - 25. januára 2024.

Vyzeralo to tak, že si tento rok nezalyžujeme. Z chaty na Donovaloch nám pár dní pred odjazdom telefonovali, že im prasklo potrubie a chata je mimo prevádzky...

Ale ešte v ten nešťastno-šťastný deň sa nám podarilo predsa len zohnať chatu v Mýte pod Ďumbierom a my sme v nedeľu mohli vyraziť do Nízkych Tatier, smer Brezno.

Lyžiarsky výcvik sa nám neskutočne vydaril. Počasie bolo nádherné, veľa snehu, výborný penzión blízko lyžiarskeho svahu. Lyžovalo sa nám výborne, vďaka povzbudzovaniu a podpore našich inštruktorov sme sa každým dňom zlepšovali.

A čo by tak asi najlepšie charakterizovalo náš pobyt na horách? Predsa smiech, zábava a dobrá nálada! Večerné animácie, hry, pečenie palaciniek, spoločný spev a malé nehody nám spestrovali každý deň. S láskou sme sa starali aj o našich "chorých".

O rok sa tešíme na ďalší lyžiarsky výcvik...

Mgr. Dagmar Petrovičová

Projekt v hodnote 165 tisíc eur, na ktorý sme čakali niekoľko dlhých rokov...

Nábytok uskladnený po chodbách sme obchádzali roky a nik nevedel, či sa to vôbec kedy začne. Takto Ipľom pretieklo mnoho vody a málokto už aj veril, že z toho obláčika raz i zaprší...

Prvou lastovičkou, novembrovou, bola prestavba družiny na školskú knižnicu, ktorá je dnes najkrajšou miestnosťou našej školy. Je vymaľovaná, priestranná, s novou podlahou a nábytkom. Keď do nej nakukne slniečko, človek sa v nej musí cítiť príjemne, aj keby nechcel. Zariadenie školskej dielne novým technickým vybavením sa stihlo tiež ešte v novembri.

1. decembra sa zčista-jasna rozfúkala víchrica - na troch paletách nám prišlo technické vybavenie - nová jazyková učebňa s počítačmi; nové počítače do učebne informatiky, spolu so serverom; počítače a tablety do knižnice (neskôr prišli nové knihy za 2.000 eur), k tomu tlačiarne; do učebne fyziky a do chemického a biologického laboratória učiteľské počítače a vizualizéry, všade tam digitálne tabule, alebo aspoň premietacie plochy, projektory a nábytok. Len rozvrhnúť, čo kam patrí, zosúladiť pôvodný rozpis techniky s dodacími listami, či následné začlenenie do majetku školy by vydalo na samostatný článok. Samozrejme by to všetko nebolo možné bez toho, aby sa nespravili nové elektrické rozvody a nová kabeláž na pripojenie počítačov do siete a v laboratóriách výlevky s napojením na kanalizáciu. Zrazu roboty ako na kostole a šibeničný termín - koniec roka...

Svojou troškou do mlyna prispel vlastne každý. Len toho prenášania nábytkov, počítačov, kníh a políc čo bolo! A vďaka neúnavnému pánovi starostovi spolu s partiou chlapov z dediny sme to nakoniec stihli po víkendoch a poobediach tak, že technika bola skutočne až na nepatrné výnimky do Vianoc funkčná. Stihli sme dokonca aj školské kolo Pytagoriády 13. decembra...

I dnes sa školou občas ozývajú čudesné zvuky rôznych nástrojov a dorába sa, čo sa nestihlo - zariaďuje sa nová miestnosť pre školský klub detí, maľujú sa už skôr vybavené miestnosti, inštalujú nové svietidlá... A hoci sa nájdu aj nedostatky (počítačom v učebni informatiky skoro všetkým do mesiaca zlyhali pevné disky a bolo ich nutné poslať na reklamáciu), možno s radosťou povedať, že škola od svojho vzniku ešte neprešla takým výrazným inovačným procesom. Ja osobne som rád, že som bol pri tom.

Pierog

Oslava Vianoc na našej škole vo štvrtok 21. 12. 2023

Tento rok máme zimu, aká má byť. Aj posnežila, aj pomrzla a aj Mikuláš konečne prišiel, hoci až tesne pred Vianocami. Chvíľu mu síce trvalo nájsť nezamknuté vráta na našej škole, ale nakoniec nás našiel a my sme sa mu mohli predviesť v celej dvojhodinovej paráde.

Mikuláš nezabudol na darčeky a prisľúbil, že o rok príde znova. Už teraz sa tešíme...

Za pomoc pri fotodokumentácii podujatia ďakujem mojej usilovnej asistentke Madeleine Babkovej.

Pierog

Tento rok nás bolo dvakrát viac

Tento rok sa do súťaže prihlásilo 81 našich žiakov, čo bolo dvakrát viac ako vlani a aj úspešných riešiteľov sme mali skoro raz toľko, presne sedem.

V kategórii DROBEC (2. a 3. ročník) z 15 žiakov bola úspešná 1 žiačka.

V kategórii BOBRÍK (4. a 5. ročník) boli z 33 žiakov úspešní 3 žiaci.

V kategórii BENJAMÍN (6. a 7. ročník) nebol z 31 žiakov úspešný ani jeden. Škoda, lebo títo žiaci túžili po úspechu asi najviac.

V kategórii KADET (8. a 9. ročník) boli z 11 žiakov úspešní traja.

Rebríček úspešných riešiteľov bol zostavený podľa dosiahnutého percentilu, to znamená, koľko percent žiakov danej kategórie bolo za súťažiacim:

1. miesto Viktor Rimóci (Bobrík) percentil 88 - získal 5000 mAh Power Bank

2. miesto Natália Némethová (Kadet) percentil 87,71 - získala selfie tyč so statívom a diaľkovým ovládaním

3. miesto Tomáš Nagy (Kadet) percentil 82,82 - získal kalkulačku

4. miesto Nadin Némethová (Drobec) - percentil 81,78

5. miesto Marián Vrbovkai (Kadet) - percentil 73,95

6. a 7. miesto Michaela Katonová a Daniel Lendvai - percentil 55,05

Všetci súťažiaci získali diplomy a žiaci na 4. až 7. mieste aj cukrovinky.

Potešujúce je, že dvaja prví riešitelia sa svojimi výkonmi s percentilom okolo 90 dostali v rámci Slovenska medzi 10 % najúspešnejších riešiteľov.

Úspešným riešiteľom blahoželáme a o rok sa chystáme súťažiť s bobrom znovu. Možno pokoríme aj magickú stovku!

Dňa 30.10.2023 sa žiaci zúčastnili lampiónového sprievodu. Už v predstihu si vyzdobili aj svoje triedy s námetmi Halloweenu. Zraz bol v budove školy o 17:00, kde si, za pomoci vyučujúcich žiaci rozložili svoje lampióny, osadili si do nich svetielka a spoločne sa presunuli k amfiteátru. Po krátkom príhovore starostu obce sa zaradili do sprievodu, s ktorým obišli celú dedinu. Po ukončení sprievodu bol pre všetkých zúčastnených pripravený teplý čaj a koláčiky.

Dňa 19.10.2023 sa uskutočnila beseda pre žiakov Elokovaného pracoviska v Čelovciach s názvom Zdravé regióny - Starostlivosť o vlasy a hygiena ľudského tela, ktorú viedla p. Zdena Markusová, zdravotná asistentka z projektu Zdravé regióny. Beseda bola rozdelená do 2 blokov. V prvom bloku boli žiaci oboznámení s pojmom pedikulóza, jej nakazením, odstránením a ako je možné predísť nakazeniu. Druhý blok bol venovaný hygiene ľudského tela.

Katastrofická predpoveď počasia nevyšla a my sme mali nádherný výlet

Napriek večernej predpovedi o silnom vetre, zamračenej oblohe a občasnom daždi výlet nám vyšiel nad všetky očakávania.

Krásne, skoro už jesenné počasie, zapaľujúce koruny stromov do žltočervena, nenáročná turistika hore dolinou až na hrad, po ceste niekoľko zaujímavostí z náučného chodníka, žiadne veľké upozornenia na nedisciplinovanosť, pohoda, úsmevy, kus zaujímavej histórie, zatúlaný psík sprevádzajúci nás až k autobusu, TESCO vo Fiľakove s precvičením si finančnej gramotnosti a zaujímavá výstava morských živočíchov v lučenskej synagóge umocnená virtuálnou realitou, na ktorú nám už síce nevyšli financie, ale obetavo sme to zvládli, tak by sa v skratke dal opísať náš výlet.

Keby sme išli do podrobností, každý by si našiel niečo, čo ho ak nie očarilo, tak aspoň zaujalo natoľko, že sa sem možno znova zatúla niekedy v budúcnosti...

Pozrite si video: https://youtu.be/qWWuvSnfcqM

Za fotografie ďakujem P. uč. Petrovičovej, Natálii Némethovej a p. uč. Szabóovej.

Pierog

pre včielky samotárky

Už od jari sme s kamarátom Ľubom plánovali vyrobiť a v Čalomiji inštalovať včelín pre divé včielky, včielky samotárky. Konštrukciu sme si overili na mojej bývalej škole v Krtíši, kde včelín funguje spoľahlivo už dva roky. Cez školský rok nebolo času, ani chuti, v lete nás odrádzali horúčavy, ale 15. septembra sme sa vrhli do práce.

Včielky samotárky žijú nenápadne všade na Slovensku, ale sú odkázané na rôzne chránené dutinky, poprípade úkryty v zemi. Hoci ich je asi 400 druhov, väčšina ľudí o nich nemá ani tušenia. Sú aktívne na jar, ponajviac začiatkom leta a nakladením vajíčok do dutiniek ich život končí. Prejde však zima a dajú o sebe vedieť svojím potomstvom v asi desaťnásobnom počte.

Z jednej potulujúcej sa včielky v mojej záhrade sú ich tam tisíce, časom sa objavili i väčšie pačmele a dokonca kdesi poblíž v starom dreve žijú i najkrajšie a najväčšie z nich, drevárky. Vyskúšal som si i včelín z paliet alebo starých políc z činžiakovej skrine či vyhodeného nočného stolíka.

Samotárky netvoria spoločenstvá, nebodajú, ani keď ste pri nich upotení, dajú sa chytiť do dlane, sú ideálne spoločníčky na pozorovanie (vravím, že je to najlepší televízor), v opeľovaní rastlín asi štyrikrát výkonnejšie ako včely medonosné, lebo lietajú aj za slabého dažďa či pri nižších teplotách. To je aj hlavný dôvod, prečo ich treba podporovať.

Viac sa o nich dozviete na českých stránkach vcelkysamotarky.cz.

Dnes som včelín dokončil a je pripravený prijať na jar včielky z mojej záhrady. Tie ho pomôžu osídliť. Časom pribudne možno aj infopanel a deti môžu na jar začať sledovať včielky pri ich práci.

Pierog

Slávnostné otvorenie školského roka

Klikni sem: https://schools-go-digital.jrc.ec.europa.eu/self-assessment?s=RouDRu3&lang=sk