Na začiatku novembra som prišiel na školu a prvé týždne tuho rozmýšľal nad problémom, ako učiť informatiku v učebni, kde je 12 počítačov, na polovici z nich roky nepreinštalovaný historický operačný systém WindowsXP, na zvyšku Windows7. Na novú učebňu škola čaká už niekoľko rokov, ale žijeme dnes a teraz - nebolo inej cesty, ako kdesi zohnať počítače...
Vďaka pani riaditeľke, ktorá bola prístupná mojim argumentom, priateľom a najmä pobočke DATEX-u na Krtíši sa podarilo, v čo som na začiatku ani nedúfal - do Vianoc sme vybavili učebňu 17-timi repasovanými počítačmi v hodnote asi 1.500,- eur!
Sedem sa zakúpilo, šesť pôvodných z učebne dostalo nové disky a pamäte, ostatné boli dary priateľov. Základnou podmienkou bol aspoň 2-jadrový procesor a sloty na aspoň 4GB operačnej pamäte. S rýchlymi SSD diskami pracujú dostatočne svižne pre bežné školské potreby. Sú zapojené do lokálnej siete, vidia sa navzájom a najdrahší z nich, učiteľský počítač (4-jadrový procesor a 8 GB pamäte), obsahuje aj 1TB úložisko na práce žiakov, ktoré sfunkčním v najbližšom čase. Zatiaľ si žiaci ukladajú súbory na lokálnych PC staniciach. Počítače majú dvojitú ochranu - pred nepovolanými zásahmi ich chráni lokálne konto a špecializovaný softvér na blokáciu prístupu do nastavení počítača, ktorého licenciu autori softvéru našťastie zdarma uvoľnili pre neziskové organizácie.
Je v tom veľa času a námahy, cestovania po večeroch na Krtíš často hoci aj kvôli jednej mašine, havária na križovatke tesne pred Vianocami a komplikácie pre chýbajúce licencie na školský softvér, o ktoré školy prišli pred tromi rokmi... Samotná inštalácia dostupného softvéru a sieťovanie počítačov mi zabrali skoro celé zimné prázdniny, no vyplatilo sa - žiaci sa už netiesnia po dvaja za počítačom, ktorý nevedel ani stránku načítať a kvalita výučby je zrazu úplne niekde inde.
Najlepšie to okomentoval jeden siedmak, keď som žiakom predvádzal novú učebňu: - A to sa teraz aj učiť budeme musieť?
Anton Pierog
